Popis, pôdorys hradu - Hrad Turňa

Skip to main content

Pôdorys z roku 1877, autor: Viktor Myskovszky

Hradná veža (najstaršia stavba na hrade)
Gotický hradný palác
Nádvorie hradu
Malé nárožné bašty
Delová bašta na ochranu vstupnej cesty
Delová bašta na ochranu vstupnej brány
Pravdepodobne hospodárske budovy
Vstupná brána

Popis, pôdorys hradu

Hrubá analýza vývoja hradu (podľa Miroslav Plaček, Martin Bóna: Encyklopedia slovenských hradu):

vstavané v 13. storočí
vstavané po roku 1357
prvá polovica 15. storočia
1540 – 1550
koniec 16. storočia
neskôr

Založenie a rod Tekuš (Tornai)

1357	Kráľ Ľudovít I. Veľký udelil Ladislavovi (synovi Jána z Turne) a jeho bratom Egídiovi a Jánovi povolenie na stavbu hradu (kamenného alebo dreveného) za ich verné služby. Patrili k starému rodu Tekuš (neskôr začali používať predikát “z Turne” alebo Tornai). V tomto období bol postavený gotický obytný palác a 10 metrov vysoký múr na mieste dnešného horného hradu.
1340 – 1406	Rôzne vetvy rodu Tekuš vlastnia panstvá.
Marec 1406	Ladislavov syn Ján zomiera bezdetný. Hrad prechádza do doživotného užívania Ladislavovej vdove.

Éra Žigmunda Luxemburského

Máj 1406	Rod Tekuš protestuje proti násilnému a nezákonnému obsadeniu hradu kráľom Žigmundom Luxemburským. Kráľ odoberá hrad a odovzdáva ho poľskému šľachticovi Mosticovi z Malých Ctiboríc (príbuznému svojho obľúbenca Ctibora).
Marec 1409	Žigmund hrad vymieňa. Berie si hrad Kővár a na oplátku odovzdáva Turňu bývalému bánovi Pavlovi Bešeňovi (Besenyő) a kráľovskému pokladníkovi Štefanovi Šafárovi.
1414	Pavol a Štefan si delia majetok. Hrad pripadá turnianskemu županovi Pavlovi a jeho manželke Apolónii. V týchto rokoch hrad spravujú kasteláni (Juraj, Folkos, Juraj Horvát, Matej z Točian).
1436	Pavlov syn Mikuláš zomiera bez mužských potomkov. Kráľ Žigmund využíva skutočnosť, že majitelia v roku 1410 zmeškali lehoty na právne usporiadanie, a berie si hrad späť. Za kastelánov sú vymenovaní Štefan z Nádasdu a Ladislav z Hangony.
1436 – 1437	Hrad na krátky čas prechádza do vlastníctva kráľovnej Barbory (Žigmundovej manželky).

Habsburgovci, bratríci a rod Zápoľských (Zápolyai)

1438	Kráľ Albrecht Habsburský vracia hrad Štefanovi Šafárovi a jeho synovi Silvestrovi (ktorý sa neskôr písal ako Silvester „z Turne“). Silvester počas nepokojov zneužíva svoju moc.
1453	Útok „bratríkov“ (bývalých žoldnierov Jána Jiskru z Brandýsa). Zabijú kastelána Vida a pokúsia sa dobyť hrad pomocou rebríkov, no neúspešne.
1456	Margaréta, vdova po Silvestrovi, píše z hradu list slávnemu kazateľovi, svätému Jánovi Kapistránskemu.
60. roky 15. storočia	Po smrti Silvestra a jeho brata Vitusa začínajú ich potomkovia rozpredávať majetky.
1471	Štefan (Silvestrov syn) sa chystá predať hrad. Čoskoro hrad vykupuje vysokopostavený cirkevný hodnostár — arcibiskup Ján Beckensloer.
1476	Arcibiskup Beckensloer odchádza do Salzburgu a predáva hrad za 10 300 zlatých palatínovi Imrichovi Zápoľskému, jeho manželke Uršule a bratovi Štefanovi.
1476 – 1526 (obdobie rodu Zápoľských)	Hrad patrí rodine Zápoľských až do bitky pri Moháči. Za Štefana Zápoľského a jeho syna Jána (budúceho kráľa) sa hrad výrazne modernizuje: rozširuje sa palác, stavia sa vonkajší obranný parkán a obranná obytná veža v prednej časti. Do roku 1502 slúžil ako kastelán Imrich Himfi, potom Juraj Literát a posledným stredovekým kastelánom (do roku 1526) bol Mikuláš z Drienčan. V roku 1526 ovládal hrad Štefan Verbőci (prívrženec Jána Zápoľského).

Obdobie renesancie: Gašpar Horvát a rod Magóci

4. novembra 1527	Kráľ Ferdinand I. Habsburský daruje hrad uprostred občianskej vojny svojmu komorníkovi Gašparovi Horvátovi. Fakticky však nad ním získava kontrolu až na začiatku 30. rokov 16. storočia.
31. marca 1535	Ferdinand I. vymenúva Gašpara Horváta za turnianskeho župana.
12. júna 1540	Kráľ vydáva Horvátovi a jeho manželke Jane Likerke novú darovaciu listinu, ktorá umožňuje dedenie hradu po ženskej línii.
20. januára 1549	Po smrti Horváta povoľuje Ferdinand I. vdove voľne nakladať s majetkom.
21. novembra 1559	Vdova predáva hrad a panstvo za 14 000 uhorských zlatých turnianskemu županovi Gašparovi Magócimu (Mágócsy) a jeho bratovi Tomášovi.
Druhá polovica 16. storočia	V tomto období (pravdepodobne za Horváta alebo Magóciho) sa hrad mení na mohutnú delostreleckú pevnosť. Bol postavený obrovský polkruhový bastión (torión) s múrmi hrubými až 5 metrov, ako aj veže s vysunutými “nohavicovými” strieľňami.

Nepokoje a rozdelenie hradu (Koniec 16. – 17. storočie)

Do 1582	Žigmund Rákoci (Rákóczi) nezákonne obsadzuje hrad po svadbe s Juditou Alaghyovou (matkou Františka Magóciho).
22. marca 1603	Žigmund Rákoci formálne vracia hrad rodu Magóci za obrovské výkupné 50 000 zlatých.
Začiatok 17. storočia (po 1611)	Smrťou Františka Magóciho prechádza hrad po ženskej línii na rody Kátai (Michal Kátai) a Móric (Peter Móric). Hrad sa fakticky delí na dve rovnaké polovice. Majitelia žijú v kaštieľoch dole a hrad sa využíva ako posádka, väzenie a sklady.
28. apríla 1621	Zostavuje sa inventár polovice Martina Mórica. Spomína sa „kapustná pivnica“, sklady slaniny, múky a zbraní (78 hákovníc).
20. decembra 1621	Kráľ Ferdinand II. potvrdzuje práva Martina Mórica a rodu Kátai.
16. augusta 1625	Kráľ potvrdzuje dedičské práva Móricových dcér, z ktorých jedna (Barbora) sa vydáva za Mikuláša Kegleviho (Keglevich).

Éra Kegleviovcov a konečný úpadok

28. februára 1647	Kráľ Ferdinand III. vydáva darovaciu listinu grófovi Františkovi Vešelénimu (Wesselényi) pre prípad vymretia rodu Móricovcov.
27. novembra 1659	Vešeléni postupuje toto právo Mikulášovi Keglevimu, čo 12. marca 1662 potvrdzuje kráľ Leopold I.
1671	Za účasť na Vešeléniho sprisahaní je skonfiškovaná polovica hradu patriaca Františkovi Kátaimu.
9. augusta 1677 a 16. apríla 1678	Leopold I. odovzdáva Kátaiovu časť (ako aj práva vymretého rodu Móricovcov) Mikulášovi Keglevimu za vernosť habsburskej dynastii a zaplatenie 30 000 zlatých. Keglevi tak získava 3/4 hradu.
12. mája 1692	Po Mikulášovej smrti sa jeho syn Adam Keglevi stáva županom. Bratia Adam a Žigmund Kegleviovci kupujú poslednú štvrtinu hradu od rodiny Šemšeiovcov (Semsey) za 10 000 zlatých.
15. augusta 1699	Kráľ Leopold I. oficiálne daruje bratom Kegleviovcom celý hrad. V tom čase už bol hrad v ruinách. Kegleviovci (najmä Jozef Keglevi, turniansky župan v rokoch 1720 – 1763, a jeho syn Jozef, župan v rokoch 1767 – 1792) uprednostňovali život v pohodlnejšom kaštieli na úpätí kopca a pevnosť už neobnovili.
18. – 19. storočie	Hrad rýchlo chátra, jeho zrúcaniny priťahujú pozornosť romantických umelcov a historikov architektúry.